OBEC SPIŠSKÝ HRHOV · NAPÍSALI O NÁS

Dnes je sobota 27.05.2017

Očami Doroty Nvotovej Zdroj č.15/2009 .týždeň

Bolo mi jasné, že bude takmer nemožné vrátiť sa späť. Do Bratislavy, do garáže, do dní všedných a mestských. Počas môjho slovenského polroka mi je ojedinelou radosťou vstávať na ranné vlaky do Tatier alebo na chalupu, do mojich slovenských oáz vždy, keď príde mestská „depka“.

A cez víkendy sa chodiť kúpať na Zlaté piesky električkou, čo ide spred garáže. Našťastie, pánbožko ma opäť vypočul. Sťahujeme sa do Spišského Hrhova. Pred pár mesiacmi bol o ňom v .týždni článok s názvom Levoča pri Spišskom Hrhove. A naozaj, podľa mojej komunikácie s riaditeľom miestnej školy mi táto pomaly sa rozrastajúca dedina s veľkou lyžicou pri ceste príde ako výnimočná skúsenosť. Po tom, čo tu robím s deckami v sirotinci, budem robiť s deťmi v Hrhove. Nový mladý riaditeľ Peter Strážnik sa snaží zachrániť školu, ktorej meno v minulosti utrpelo vinou nesprávnych ľudí na dôležitých pozíciách, a preto poodchádzalo veľa detí do Levoče. Ten človek svojim zanietením pre dobrú vec patrí k mojej krvnej skupine. Pre dobro detí a ľudí okolo nás sa nebojí vyzerať ako neposedný nadšenec. A tak, ak všetko vyjde, výsledkom bude nová jazyková škola, kde má už od augusta učiť jedna Američanka, kvalitné vzdelane, víkendový turistický krúžok a nová čajovňa pod mojím velením ponúkajúca čaje v našich končinách predtým nepité, pochádzajúce z tých najzastrčenejších svetových plantáží a aj z miestnej farmy na bylinky. Ďalším počinom bude literárny krúžok a literárne večery, besedy a koncertíky, kde sa budem snažiť dotiahnuť aj bratislavských umelcov. Možno si poviete „moja, veď si na Slovensku, tak si nemysli, že ti takéto výstrelky prejdú.“ Ale zdravý rozum mi vraví: „choď Dorka, choď“. Veď je to jedno, odkiaľ vyrážam na letné festivaly hrať koncerty. A ak tým pomôžem miestnym deťom, ak sa čo i len jeden zo zámerov podarí, aj tak to malo zmysel a ja budem do Nepálu v októbri odchádzať s lepším pocitom ako keby som žila len pre seba. Koniec koncov, keď sa tak nad tým zamyslím, pripomína mi to také tie počítačové strategické hry, kde si budujete dedinku, vymýšľate projekty, prechádzate rôznymi príkoriami, a napokon sa vám to buď podarí, alebo nie. Či to závisí od vás, alebo od toho, ako je hra naprogramovaná, to neviem, ale ja som za to, že tieto strategické hry treba hrať vážne, čisto a s dobrým úmyslom. Tak ako to robí primátor aj riaditeľ školy v Hrhove. Verím tomu, že za pomoci iných, a pri nasadení, ktoré zatiaľ majú, túto hru dotiahnu do úspešného konca.